Ponuka zberných nádob Technické služby Senica a.s.

Možnosť zakúpenia: Pondelok až Piatok 7:30 – 14:30 Kontakt: Dispečing č.t. +4210346513101, mail: technicke.sluzby@tssenica.sk. Ceny sú uvedené s DPH

Nádoba na kovový odpad 240 L       Cena 54 €

Nádoba na BIO odpad 240 L Cena 58 €

Nádoba na BIO odpad 120 L Cena 48 €

Nádoba na papierový odpad 240 L Cena 54 €

Nádoba na papierový odpad 120 L Cena 41 €

Nádoba na sklený odpad 240 L Cena 54 €

Nádoba na sklený odpad 120 L    Cena 41 €

Nádoba na plastový odpad 120 L   Cena 41 €

Nádoba na plastový odpad 240 L       Cena 54 €

Vrecia na bioodpad 25 L – 20 ks 3,90 €

Vrecká na bioodpad 10 L 25 ks 2,40 €

Košík na kuchynský odpad 10 L – perforovaný – 3,30 €

Vedro na kuchynský odpad 23 L 8,10 €

Vedierko na kuchynský odpad – perforovaný vrchnák –  10 L 5,00 €

S jarnými  mesiacmi sa nám blíži  sezóna zberu bioodpadu zo záhrad. Od apríla do konca októbra bude v meste Senica prebiehať zber bio odpadu  od rodinných domov  každý  týždeň. V ostatných mesiacoch  roka je  frekvencia  zberu  nižšia. Zber bio odpadu sa v vykonáva v kalendárnych dňoch streda , štvrtok a piatok.  Presný  rozpis zberu bioodpadu počas roka v konkrétnych lokalitách mesta   je uvedený v harmonograme  na rok 2022, ktorý bol distribuovaný do každej domácnosti do poštovej schránky  a taktiež tento harmonogram je uvedený na internetovej stránke Technických služieb Senica, a.s. www.tssenica.sk  a internetovej stránke mesta Senica  www.senica.sk.  

Touto cestou  chceme občanom pripomenúť pripravenosť na zabezpečenie tohto zberu a upozorniť ich na  dodržiavanie   pravidiel  počas  zberu a aby  sa predchádzalo   nedorozumeniam resp. problémom, ktoré môžu   počas výkonu tejto činnosti vznikať.

Na začiatku uvádzame  čo do zberu bio odpadu patrí  a čo nepatrí.

Do zberu bio odpadu  patrí :

Kvety , tráva, lístie, koreňové baly rastlín so zvyškami zeminy, drevný odpad zo strihania a orezávania krovín a stromov, vypletá burina, pozberové zvyšky z pestovania, zhnité ovocie a zelenina, piliny, drevná štiepka, hobliny, drevný popol, šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky.

Do zberu bio odpadu  nepatrí :

Zvyšky jedál, kamene, korene  stromov s obsahom zeminy , cigaretové ohorky, uhynuté zvieratá, časti zvierat, starý chlieb, jedlý olej, uličné smeti, plienky, vrecká z vysávača, papier, časopisy, sklo, kovy, plasty, textil, plechovky, lieky, farby, guma, škrupinky z orecha, trus malých zvierat,  potraviny po záručnej dobe alebo inak znehodnotené, , nespracované zostatky surovín, neskonzumované zostatky pokrmov a potravín rastlinného ale i živočíšneho pôvodu.

Zber bude realizovaný dvomi spôsobmi :

1/ zber bio odpadu prostredníctvom výsypu zberných nádob hnedej farby 

2/ zber traktorovou vlečkou  resp. vozidlom s valníkovou nadstavbou.

Do zberu traktorovou vlečkou  patria  nadrozmerné bioodpady, ktoré sa nedajú umiestniť do nádoby.  Je  to predovšetkým drevnatý odpad – drevný odpad zo strihania a orezávania krovín a stromov.  Takýto drevnatý odpad  musí byť zviazaný  a upravený  do viazaníc z dôvodu  nakládky  a efektivity prepravy. Viazaníc  môže byť maximálne 1,5 m3, dĺžka viazanice max. 1,5 metra  a hmotnosť jednej viazanice max. 25 kg. V prípade  ak občanovi vznikne väčšie množstvo  spomínaného drevnatého odpadu má možnosť tento odpad  bezplatne odovzdať  v kompostárni alebo  si odvoz odpadu môže objednať  u TS Senica za úhradu.

Pri zbere odpadu prostredníctvom  zberných nádob  ak občanovi  vznikne a vzniká viac odpadu  ako je objem nádoby  môže občan vyložiť  tento odpad vo vreciach  max. 5 ks vriec  najlepšie hnedej alebo čiernej farby nie vo vreciach, ktoré sú určené a distribuované na zber  separovaných druhov odpadu ako plastov ( žlté vrecia) papiera ( modré vrecia ), skla ( zelené vrecia ) a kovových odpadov ( červené vrecia)- vrecia v uvedených farbách nebudú vyvezené. Vrecia ( nie big-beg)  musia byť pevné aby sa pri vysýpaní neroztrhli, s maximálnou hmotnosťou odpadu 20 kg, pričom odpad, ktorý  je  umiestnený vo vreciach musí byť ľahko vysýpateľný. V prípade  ak občanovi vznikne väčšie množstvo odpadu  ako je objem 5 ks vriec má možnosť tento odpad  bezplatne odovzdať  v kompostárni alebo  si odvoz odpadu môže objednať  u TS Senica za úhradu.

Záverom občanov informujeme,  že  nádoby, vrecia a viazanice  musia byť  vyložené v daný deň zberu do 07:00 hod. 

Papier tvorí asi pätinu odpadu a jeho recyklácia je dôležitá z hľadiska záchrany stromov aj kvality ovzdušia. Výroba papiera z papiera je výrazne ekologickejšia než výroba papiera z celulózy.

Preplnený kontajner pre vytriedením nečistôt a úpravou kartónových krabíc

Po vytriedení nečistôt a úprave kartónových krabíc ušetríme cca 30 % priestoru

Podľa portálu Separujodpad sa vytriedením 100 ton starého papiera, z ktorého sa vyrobí nový, zachráni zhruba hektár storočného lesa a ušetrí sa 70 percent energie. Podľa severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia Earth Care výroba tony papiera zo starého papiera zachráni 17 stromov, ušetrí polovicu vody a o 75 percent zníži znečistenie ovzdušia oproti výrobe papiera z celulózy.

Separácia papiera na Slovensku síce rastie, v porovnaní s priemerom EÚ, ako aj s mnohými ďalšími krajinami však triedime veľmi málo. Niektoré západoeurópske štáty vyzbierajú a recyklujú až 70 % použitého papiera.

Čo do modrých kontajnerov alebo vriec na papier nepatrí :

Na čo pri vyhadzovaní papiera dávať pozor? V prvom rade o to, či je papier čistý a či neobsahuje aj iné materiály (plasty, kov). Do separovaného zberu nepatria aj niektoré navonok jednoznačne papierové veci. Tu je ich krátky prehľad:

Znečistené obaly od potravín a jedál napr. od pizze, servítky, v ktorých bolo zabalené jedlo, do ktorých sa utierajú ruky alebo sa fúka nos pri nachladnutí, patria do kompostu alebo obyčajného, teda komunálneho odpadu. Dôvodom je ich znečistenie, pre ktoré ich nemožno recyklovať.

Bločky z nákupov. Ani tie nepatria do separovaného papiera, a to pre chemikálie, ktoré obsahujú. Škodlivé látky by sa mohli dostať do recyklátu, do ktorého sa balia aj niektoré potraviny.

Obaly od vajíčok, rolky od toaletného papiera či kuchynských utierok sú už vyrobené z recyklovaného papiera. Predstavujú posledný stupeň recyklácie, ktorý na ďalšie použitie nie je možný. Treba ich teda vyhodiť do komunálneho odpadu, dať do kompostu.

Papierové sáčky od korenín, obsahujú totiž viaceré zložky, pre ktoré nie sú vhodné na ďalšie použitie. Ale pozor, papierové krabičky od čajov, cestovín, dokonca aj od pracích práškov možno do zberných kontajnerov na papier pokojne vyhadzovať.

Tetrapakové obaly. Aj keď vyzerajú sčasti ako papierové, do papiera nepatria, je to kompozitný materiál. Tetrapakové obaly sa  hádžu do nádob na plasty.

Jednorazové plienky. Ide jednoznačne o komunálny odpad, ktorý má navyše dlhú dobu rozložiteľnosti, odhaduje sa až 250 rokov. Skúste porozmýšľať nad výhodami látkových plienok.

Tvrdé obaly z kníh. Opäť ide o papier s prímesami, takže ho treba vyhodiť do komunálneho odpadu. Ale lepšia cesta je dať nepotrebné knihy do antikvariátu alebo verejných schránok, ktoré možno nájsť v meste alebo kaviarňach.

Čo do modrých kontajnerov alebo vriec možno dávať bez obáv :

Papier na písanie, knihy zbavené tvrdých obalov, zošity, letáky, noviny, časopisy, telefónne zoznamy, obálky, krabice, vrátane malých krabičiek od čajov, syrov, dezertov. Pri separácii papiera treba z neho odstrániť všetok materiál, ktorý je iného charakteru ako papier. Teda napríklad plastové okienko na niektorých obálkach, plastovú hrebeňovú väzbu, kovové spony. Je potrebné dbať na to, aby papier zaberal čo najmenej miesta. Teda napríklad krabice na rohoch roztrhať a narovnať, rovnako narovnať aj pokrčené papiere či obálky.

Analýza porovnala produkciu skleníkových plynov v zariadeniach premieňajúcich odpad na energiu so skládkami. Za akých podmienok môžu byť skládky “zelenšie” riešenie?

• Spravodajstvo |  23.03.2021 |  Martin Rojko

Je ekologickejšia skládka odpadov alebo zariadenie premieňajúce odpad na energiu? Zmení sa nejako v súčasnosti jasné poradie, ak zmesový odpad nebude obsahovať niektoré plasty a biodpad? Konzultačná spoločnosť Eunomia pripravila pre ekologické združenie ClientEarth hodnotenie vplyvu rôznych spôsobov nakladania s komunálnym odpadom na kvalitu ovzdušia a produkciu skleníkových plynov.

Analýza porovnávala dva základné spôsoby nakladania s odpadom: uloženie na skládke alebo energetické zhodnotenie v ZEVO zariadení. Uvažovala so štyrmi možnosťami: skládka, skládka s úpravou a stabilizáciou bioodpadu, energetické zhodnotenie a energetické zhodnotenie s úpravou. Tieto alternatívy porovnávala vzhľadom k produkcii emisií skleníkových plynov (CO2, metán, oxid dusíka) a vplyvu na ľudské zdravie (monetárne vyjadrený dopad znečistenia ovzdušia na tonu odpadu).

Správa hodnotila technológie na základe podmienok vo Veľkej Británii, no zmieňuje sa aj o aplikovaní záverov na krajiny s menej rozvinutou infraštruktúrou pre spracovanie odpadu. Zhruba polovica zmesového odpadu vo Veľkej Británii sa spracováva v ZEVO zariadeniach. Tento pomer má ešte vzrásť s pribúdaním nových kapacít a ďalším odkláňaním odpadu zo skládok.

Prečítajte si tiež

U nášho suseda vybudujú novú linku na energetické využitie odpadu. Projekt prešiel procesom EIA

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Väčšina zariadení v krajine funguje iba v režime premeny odpadu na elektrickú energiu, prípadne iba pri nevýznamnej produkcii tepla. Vo väčšine Európy sa však ZEVO zariadenia s kombinovanou výrobou elektriny a tepla vyskytujú častejšie, čo sa prejavuje na vyššej energetickej účinnosti týchto zdrojov.

Úprava odpadu lacnejšia než zachytávanie uhlíka

Správa ukázala, že ZEVO je z hľadiska produkcie uhlíka v súčasnosti prijateľnejšia alternatíva než skládka, ktorá sa nachádza na poslednom mieste v odpadovej hierarchii. Dôvody sú dva. V zmesovom odpade ešte stále prevláda biologická zložka, najmä potraviny, papier, lepenka, pričom tieto emisie sa zvyčajne nezapočítavajú do uhlíkovej bilancie. Elektrina vyrobená z takéhoto odpadu nahrádza inú elektrinu, ktorá sa nemusí vyrobiť a ktorá by pochádzala najmä z fosílnych zdrojov ako je plyn.

Ak sa zo zvyškového odpadu odstránia plasty a bioodpad, či už triedením pri zdroji alebo následnou mechanickou-biologickou úpravou odpadu, ZEVO zariadenie prestáva prispievať ku zvyšovaniu emisií. “Prevádzkovatelia by preto mali zvážiť zavedenie úpravy, aby sa odstránili plasty zo zmesového odpadu a bolo ich možné recyklovať,” uvádza správa.

Analýza ukazuje, že ZEVO zariadenia, prevádzkované ako kombinované zdroje na výrobu elektriny a tepla, sú efektívnejšie aj z ekologického pohľadu než iba výroba elektriny. Dôvodom je fakt, že teplo je náročnejšie dekarbonizovať než elektrickú energiu.

V dlhodobom horizonte môže mať význam aj zachytávanie a uskladnenie uhlíka, v súčasnosti je táto technológia však stále vo vývoji a jej nasadenie by bolo nákladnejšie než úprava odpadu.

“Odvetvie energetického zhodnocovania odpadov je pomerne dobre na tom, pokiaľ ide o znižovanie emisií. Technológie a techniky pre zlepšenie už existujú a ich zavádzanie predstavuje výzvu pre sektor, pretože s tým budú súvisieť aj zvýšené náklady. Správa ukazuje, že investície do pokročilých systémov úpravy by mohli zohrať výraznú úlohu v znižovaní emisií uhlíka a zároveň zvyšovaní miery recyklácie.”

Graf: Produkcia skleníkových plynov podľa jednotlivých spôsobov nakladania s odpadom

ZEVO ekologickejšie než skládka

Hodnotenie vplyvu skládkovania na produkciu biogénneho CO2 (metánu) je problémom z toho hľadiska, že výrazná časť sa neuvoľňuje do ovzdušia, ale ostáva súčasťou skládky. Skládky tak slúžia aj ako akési zariadenia na zachytávanie a uskladnenie uhlíka.

Naproti tomu pri spaľovaní odpadu sa uvoľňujú všetky emisie. Preto analytici do uhlíkovej rovnice započítali aj nevypustené emisie zo skládky. “V opačnom prípade ich vylúčenie nadhodnotí dopad skládky v porovnaní s ostatnými alternatívami.”

Spaľovanie odpadu bez predúpravy produkuje v súčasnosti menej skleníkových plynov ako skládkovanie bez mechanicko-biologickej úpravy. Energetické zhodnotenie je preferovaným riešením pred skládkovaním z krátkodobého hľadiska, pretože emisie metánu majú oveľa väčší vplyv pri 20-ročnom než 100-ročnom horizonte. Avšak takéto konštatovanie neberie podľa autorov správy do úvahy dlhodobý vplyv CO2 uvoľňovaného z oboch zariadení.

Skládka s MBÚ ekologickejšia než ZEVO s MBÚ

Ak dôjde k očakávanej zmene zloženia zmesového odpadu, jeho spaľovanie bez úpravy bude v roku 2035 uhlíkovo intenzívnejšie v porovnaní so skládkovaním bez úpravy.

Ak by aj ZEVO zariadenia fungovali v kombinovanom režime, teda premieňali odpad na teplo aj elektrinu, budú stále produkovať emisie. “Marginálne zvýšenie energetickej účinnosti nebude predstavovať výraznejší prínos pre dekarbonizované energetické systémy.” Preto sa má podľa Eunomie relatívna výhodnosť spaľovní oproti skládkam naďalej znižovať aj po roku 2035.

Aj skládky, aj ZEVO zariadenia však budú prispievať ku zvyšovaniu emisií bez úpravy odpadu. Spaľovanie sa podľa autorov správy nemôže pokladať za zelený alebo nízkouhlíkový zdroj elektriny, pretože takéto emisie prevyšujú aj jednotkové emisie plynových elektrární. A tento rozdiel sa zvyšuje s rastúcou dekarbonizáciou siete.

---

SMART riešenia životné prostredie nielen šetria, ale aj skrášľujú

Spôsob zvozu odpadu sa mení aj v Senici. Desaťročia platilo, že smetiarske auto prechádzalo určitú trasu, zastavilo pri každom smetiaku a vysypalo ho. Množstvo nádob ale bolo poloprázdnych a smetiari „vozili“ vzduch a zvyšovali uhlíkovú stopu zbytočnou jazdou. Riešením sú tzv. smart riešenia. Pomocou ultrazvukových senzorov monitorujú, koľko odpadu sa v nádobách nachádza. Umožňuje to manažovať odpad efektívnejšie a optimalizáciu vývozu kontajnerov.  

Senzory majú zmysel najmä pri veľkoobjemových nádobách. Takéto stojiská sú v Senici dve – na Robotnícka ulici a ulici Janka Kráľa. Spoločnosť Technické služby Senica má vďaka senzorom presný prehľad o stave ich naplnenosti (viď foto). Smetiarske auto vyráža vysypať nádobu až vtedy, keď je zaplnená takmer na 100%. Nevznikajú zbytočné emisie výfukových plynov, je to efektívnejšie aj z hľadiska optimalizácie nákladov.

Pre občana prinášajú polopodzemné kontajnery zvýšenú hygienu, úsporu miesta, obmedzenie zápachu v lete, zvýšenie čistoty ovzdušia, zamedzenie vyťahovania odpadu z nádob a v neposlednom rade aj estetiku. Technické služby Senica v spolupráci so senickou radnicou chcú vybudovať stojiská veľkoobjemových polopodzemných nádob aj v ďalších lokalitách mesta.

Šéf spoločnosti EVECO Brno predstavil pilotný projekt mikrospaľovne v Česku. Pri tvorbe ekonomiky danej prevádzky sa inšpiroval ekonomikou ZEVO, postavil ju však „naruby“.

V článku sa dozviete:

• v čom spočívajú limity triedenia odpadu,
• prečo sa spoločnosť rozhodla práve pre mikrospaľovňu,
• na čom spoločnosť postavila ekonomiku tohto zariadenia,
• akú ročnú kapacitu spracovania odpadu má toto zariadenie,
• aká je ročná produkcia tepla z tohto zariadenia,
• aké výhody prináša mikroZEVO,
• aký je predpokladaný objem investície do výstavby mikrospaľovne.

Celoeurópskou budúcnosťou sa pomaly, ale isto stáva malá distribuovaná a súčasne obnoviteľná energetika, ktorá rešpektuje prechod k cirkulárnej ekonomike. Tento trend prináša možnosti pre nové systémové riešenia, ktoré si súčasne vynucujú iný spôsob premýšľania, hovorí Jan Krišpín, generálny riaditeľ spoločnosti EVECO Brno.

Ten na tohtoročnej konferencii Dny teplárenství a energetiky 2020 predstavil problematiku mikrospaľovní ako nového poňatia udržateľnej distribuovanej energetiky.

Spoločnosť EVECO Brno v spolupráci s C-Energy Planá totiž vyvinula a nedávno uviedla do prevádzky modulárne kontajnerové zariadenie pre termické spracovanie a energetické využitie odpadu, takzvané mikroZEVO.

Vznikol tak energeticky veľmi perspektívny zdroj o približnom výkone 2 MW so spracovateľskou kapacitou až 2 400 ton odpadu ročne.

ZEVO ako riešenie limitov triedenia

Spoločnosť sa vo svojom riešení venuje trom oblastiam, teda čisteniu spalín, výrobe tepla a spaľovaniu odpadu.

„Našli sme prístup, ako aj v českých podmienkach umožniť výstavbu ZEVO rýchlejšie ako možno za desať rokov,“ zdôrazňuje J. Krišpín.

Postaviť ZEVO v Česku je podľa neho totiž trochu sizyfovský boj. Spoločnosť sa pozrela na to, akým spôsobom je schopná celý tento proces urýchliť. Výsledkom bola pilotná prevádzka.

Prečo je však výstavba takýchto zariadení dôležitá? J. Krišpín poukazuje na limity triedenia. Tie sú viditeľné už na vstupe.

„Do ktorého kontajnera by ste vyložili matrac z postele? Popravde, ja ani neviem, ako by som ho tam dostal. Zaveziem ho na zberný dvor, tam sa ním aj tak nikto zaoberať nebude a aj tak skončí nakoniec na skládke,“ hovorí J. Krišpín.

Pripomína, že odpadov, ktoré nie sme schopní takto rozlíšiť, je celý rad. Príkladom je aj automobilový priemysel.

„Keď sa pozriete do auta, uvidíte tam celý rad plastových prvkov, ten podiel plastov sa tam čoraz viac zvyšuje. Máte tam kompozitné materiály. Pozrite sa do kufra auta. Nájdete kombináciu skleného vlákna, textílie a plastu. Čo s tým chcete robiť? To recyklovať jednoducho nejde,“ vysvetľuje ďalej.

Limitom je aj samotná schopnosť recyklácie

Ďalšie limity sú aj na výstupe. Pripomína, že recyklovať je možné od 30 do 50 percent objemu. Najčastejšie sú to práve PET fľaše a ďalšie plasty.

„A potom sú tu zvyškové odpady. V skutočnosti v žltom kontajneri pokojne nájdete aj dvierka od mikrovlnnej rúry, panvicu či mlynček na mak,“ zdôrazňuje J. Krišpín.

Ďalším limitom triedenia je samotná schopnosť recyklácie. Aj plast či papier majú svoje obmedzenia. Je tam niekoľko fáz, ktorými je odpad schopný prejsť a človek je schopný ho ešte nejakým spôsobom využiť.

„Výborným príkladom je papier. Na začiatku z čistej celulózy vyrobíte biely papier. Zrecyklujete ho napríklad na tašku, tú následne zrecyklujete na kartón na vajíčka. V tom okamihu však tá celulóza už nemá žiadne spojivo, čím si v podstate len znečisťujete výrobňu papiera na vstupe, a tým ešte viac energeticky znehodnocujete celú prevádzku papierne,“ vysvetľuje.

Výsledkom je modulárne kontajnerové zariadenie

Spoločnosť EVECO sa rozhodla nahradiť uhlie iným palivom a využiť zvyškový odpad z triediacej linky. A keďže na projekt dostala dotáciu, ďalšou úlohou bolo postaviť ZEVO do dvoch rokov. Dôležitou úlohou tiež bolo zaistiť ekonomickú životaschopnosť a uniknúť emisným povolenkám.

Dva roky sa pôvodne pre spoločnosť zdali ako neriešiteľný problém. V českom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je uvedené, že zisťovaciemu konaniu EIA podlieha každé zariadenie na odstraňovanie alebo využívanie ostatných odpadov s kapacitou presahujúcou 2 500 ton.

Práve preto si spoločnosť zvolila o niečo nižšiu kapacitu (2 400 ton) a skúsila projekt presadiť na krajskom úrade, čo sa aj podarilo, keďže jednotlivé orgány vnímali tento projekt veľmi pozitívne, a to najmä v kontexte odklonu od uhlia.

Inšpirovali sa ekonomikou ZEVO. Postavili ju však naruby

Celý povoľovací proces bol bezproblémový a trval asi šesť mesiacov. Podľa J. Krišpína však omnoho ťažšie ako vybudovať takéto zariadenie je postaviť celú tú ekonomiku tak, aby fungovala.

„Je jasné, že najväčšie zariadenia na energetické využitie odpadu fungujú ekonomicky takým spôsobom, že stavajú na množstve spracovaného odpadu. Tu sme množstvom odpadu podstatne limitovaní. Tu ešte viac začína zohrávať rolu napríklad obsluha, zložitosť technológie či čistenie spalín. V tomto okamihu sme začali koketovať s odpadom,“ vysvetľuje J. Krišpín.

Spoločnosť zistila, že priemerná výhrevnosť výmetov z triediacich liniek je v rozmedzí od 25 do 32 megajoulov na kilogram, čo bolo zaujímavé práve z pohľadu výroby tepla. Autor projektu zároveň vysvetľuje, že 2 400 ton ročne vyprodukuje 50 000 gigajoulov.

„V tomto okamihu sme postavili ekonomiku ZEVO naruby, to znamená, že namiesto toho, aby sme sa sústreďovali na množstvá spracovaného odpadu, zamysleli sme sa nad tým, že to postavíme na teple, a to je kľúč,“ zdôrazňuje ďalej.

Zariadenie prináša výhody

Súčasne s tým, že je to menšie zariadenie, ponúka jednoduchší proces aj riadenie, menšie dodávky, jednoduchšiu montáž aj obsluhu a často je ho možné spojiť s inou prevádzkou u využiť tak zdieľanú kapacitu pracovníkov. Zároveň uniká emisným povolenkám.

Výsledkom je inovatívna technológia, ktorú v spolupráci so spoločnosťou C-Energy Planá uviedli do prevádzky v obci Planá nad Lužnicí.

Od februára je v skúšobnej prevádzke. Ide o pilotnú prevádzku, ktorá sa, samozrejme, stretáva s určitými drobnými začiatočnými problémami, podľa J. Krišpína však nejde o nič neriešiteľné.

Mikrospaľovňa / Foto: Jan Krišpín, Dny teplárenství a energetiky 2020

Na konferenciách z predchádzajúcich rokoch sa často diskutovalo o tom, že v českých legislatívnych podmienkach je takmer nemožné vybudovať ZEVO. Krišpín ukazuje na to, že najnovší projekt demonštroval, ako sa dá táto bariéra obísť.

„Tá jednotka nemusí byť veľká. Správne fungujúca skupina je totiž schopnejšia ako najlepší jednotlivec,“ dodáva.

Technológia by si poradila aj s nebezpečným odpadom

Spoločnosť pracuje s ročným prevádzkovým fondom 7 200 hodín a s ročnou spracovateľskou kapacitou 2 500 ton pri produkcii 20 megajoulov na kilogram a orientačným tepelným výkonom v horúcom médiu v hodnote 2,1 MW.

Podľa J. Krišpína je táto technológia postavená tak, že by si z hľadiska čistenia spalín poradila aj s nebezpečným odpadom.

„Samozrejme, keďže ide o ZEVO, je to zamerané na ostatný odpad, avšak táto technológia dáva možnosti využitia prakticky kdekoľvek,“ dodáva.

V polovici budúceho roka by mal nastať prechod do úplnej prevádzky. Do zariadenia sa zváža odpad z okolitých priemyselných areálov, ktorý prechádza triediacou linkou.

Investícia do celého zariadenia od nuly, teda od výstavby na zelenej lúke, môže podľa J. Krišpína dosiahnuť hodnotu 60 až 80 miliónov českých korún (2,2 – 3 milióny eur).

Stojiská plánujú pridávať aj budúci rok.

SENICA. Nové stojisko s polopodzemnými kontajnermi bude vybudované na Robotníckej ulici. V utorok (11. augusta) boli kontajnere dovezené do areálu Technických služieb mesta Senica.

Minulý rok mesto podobné stojisko vybudovalo vo vnútrobloku blízkosti ulice Janka Kráľa. Tu sa len nedávno rozširovala prístupová cesta, kvôli lepšiemu zvozu komunálneho odpadu.

„No a na budúci rok je takáto premena v pláne na jednom zo stojísk na sídlisku Sotina,“ inormuje mesto na sociálnej sieti.

Projekt riešenia problematiky kontajnerových stojísk spustili už minulý rok. Správca stojísk Technické služby sa rozhodol zrealizovať modernú verziu formou polopodzemných kontajnerov. Ide v podstate o väčšie nádoby, ktoré sú zapustené v zemi. Nad povrchom je iba časť s poklopmi na otvoroch, cez ktoré sa vhadzuje odpad.

Prínos pre okolie

Takéto kontajnery na komunálny odpad, plasty a papier majú v porovnaní s obyčajnými približne päťkrát väčší objem, kontajnery na sklo a kovy sú trikrát väčšie. Vďaka väčšiemu objemu významne klesne frekvencia odvozu odpadkov na skládku a ušetria sa finančné prostriedky.

Ďalšou výhodou je estetické hľadisko. Krajšie stojiská kontajnerov psychologicky vplývajú na správanie sa obyvateľov a podporujú zodpovedný prístup k triedeniu odpadov.

„Keďže vieme, že odpad z kontajnerov nevyberajú len smetiari, ale aj občania, ktorí ich prehľadávajú, vyberajú z nich odpadky a nechávajú ich okolo na zemi, hĺbka takýchto zapustených kontajnerov znemožňuje opätovné vyhadzovanie obsahu, preto v ich okolí nevzniká neporiadok,“ doplnil vedúci oddelenia výstavby.

Chlad pod zemou spomaľuje rozklad baktérií a redukuje s tým súvisiaci zápach v okolí stojísk. Vyprázdňovanie kontajnerov sa realizuje zo spodnej časti zberného vreca, a tak vhadzovací otvor zostáva čistý.

Konštrukcia polopodzemných kontajnerov bráni tiež prístupu zvierat a hmyzu. Pri takýchto kontajneroch sa minimalizuje riziko požiaru nízkym prísunom vzduchu.

Do konca roka 2020 by sme mali recyklovať už 50 percent komunálneho odpadu, no Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nesplní tento záväzok voči Únii.

BRATISLAVA 10. augusta – Slovensko je skládkovou veľmocou. Počuli ste to už iste mnohokrát, ale úprimne, uvedomujete si, aký veľký je to problém? Prečo vzniká, že dôsledky s tým spojené zaplatíme koniec koncov sami a že by stačilo „len“ poctivo triediť odpad?

Aj keď si možno niektorí ľudia myslia, že je normálne, že odpad končí na skládkach alebo že Slovensko je chudobná krajina, ktorá je odkázaná na vývoz odpadu na skládky, hocikde za naše dediny či mestá, nie je to tak. Spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, za ktorými veľmi zaostávame, máme záväzok do konca roka zrecyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Ide o reálny cieľ, na ktorý máme infraštruktúru, ak by sme do čiernych kontajnerov nevyhadzovali doslova čokoľvek. Ak aj v roku 2020 budeme napredovať rovnako ako v roku 2019, kedy sme úroveň recyklácie zlepšili len o 3 percentá, tak náš záväzok voči Únii nesplníme.

Kde je problém?

Hoci komunálny odpad podľa štatistík predstavuje asi iba desatinu z celkového objemu odpadu vyprodukovaného v Únii ročne, je ho však najviac vidno a tvoria ho látky, ktoré sa v prírode rozkladajú veľmi ťažko alebo vôbec. Azda najväčším problémom je, že odpadu produkujeme veľmi veľa. Podľa Štatistického úradu SR sme v roku 2019 vytvorili až rekordných 435 kg komunálneho odpadu na hlavu (o 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi), čo je asi 1,2 kilogramu denne na osobu, každým rokom sa tak približujeme k európskemu priemeru.

Dôvodom, prečo sa nám nepodarí splniť tohtoročný cieľ, je aj nesprávne alebo žiadne triedenie. „Vždy, keď sa pri našich analýzach pozrieme do zmesových kontajnerov, nachádzame tam PET fľaše, plechovky od nápojov, papierové škatule, sklo, obaly od kozmetiky, teda všetko výborne recyklovateľné druhy odpadu, ktoré tam nemajú čo robiť a ktoré čaká smutný osud. Tie z Bratislavy a Košíc skončia v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO, pozn. red.), zhoria a tento odpad je aspoň energeticky zhodnotený, ale všade inde skončia na skládkach odpadu,“ objasňuje situáciu Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Ďalším faktorom je aj neschopnosť vysporiadať sa s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorý majú v rukách samosprávy. „Ak by sme to vedeli, tak vieme urobiť veľký skok. Niekedy je totiž až polovica odpadu zmesového kontajnera potravinový odpad z kuchyne a zeleň zo záhrad, teda veci, ktoré by sa mali kompostovať,” dodáva. V tomto prípade však už na obce tlačí legislatíva, keďže zber a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností bude pre obce (okrem spomínanej Bratislavy a Košíc) povinné už od budúceho roka. Domácnostiam teda pribudnú vedierka a vrecia na tento odpad, bytovým domom hnedé kontajnery (avšak neodporúča sa zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným, nie je totiž zaručené, že sa zmes bude dať ďalej spracovať, pozn. red.).

Smer skládky

Toto všetko smeruje len k jednému bodu – že odpad, ktorý mohol byť zrecyklovaný, kompostovaný alebo energeticky zhodnotený, skončí na skládke. Podľa najaktuálnejších údajov dosiahla vlani miera skládkovania až 50,6 percent. A aj týmto si, samozrejme, znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu. „Ľudia neriešia to, že odpad na skládke pracuje, rozkladá sa. Na kontrolovaných skládkach, ak je to dobre zabezpečené, nepresiakne do podzemnej vody, v poriadku, ale čo vzduch? Odpady sú 4. najväčším zdrojom emisií v Európskej únii a najväčší podiel na tom má práve skládkovanie,“ zdôrazňuje Brinzík. Hnijúce zvyšky potravín produkujú „skládkový plyn“, ktorý je zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka. A na ďalšie materiály, ktoré tam nemajú byť, takisto pôsobia poveternostné podmienky.

Ak sa pristavíme aj pri nekontrolovaných, čiernych skládkach, existenciou ktorých si tiež znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu, tam je okrem uvoľňovania plynov do ovzdušia aj veľké riziko, že škodlivé látky vsiaknu aj do podzemnej vody, čo nám môže spôsobiť zdravotné problémy. „Nevieme úplne presne, aké množstvo odpadu končí v prírode. Zmapovaných máme takmer osem tisíc čiernych skládok, ale odhadujeme, že reálne ich môže byť 2-3 násobne viac – teda práčky, chladničky, nádoby s chemikáliami, elektroodpad pohodený v prírode. Okrem poškodenia podzemných vôd, ovzdušia a prírodných ekosystémov je to aj absolútna škoda, pretože sa z nich dá vytiahnuť veľa recyklovateľných materiálov, vrátane vzácnych kovov.“ A aj pre tieto dôvody vznikol projekt Nie som prasa, ktorého je tiež NATUR-PACK súčasťou.

Mnoho odborníkov aj ľudí sa spolieha napríklad na zálohovanie. Že práve týmto spôsobom dostaneme odpad z prírody a bude ho menej aj v kontajneroch. „Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) potvrdila, že zálohovanie nápojových obalov (PET fliaš a plechoviek) zlepší celoslovenskú úroveň recyklácie približne o 0,5 percenta. Áno, je to aspoň niečo a v lesoch a na okrajoch miest bude týchto odpadov menej, ale celkovo je to veľmi málo. Podstatne väčšie rezervy sa skrývajú v kvalite triedenia odpadov mimo zálohového systému.  Pretože systém zálohovania PET fliaš a plechoviek (čo sú len dve komodity z niekoľkých stoviek, ktoré sa na Slovensku triedia), bude stáť štát takmer toľko, koľko stojí teraz triedenie všetkých obalov a neobalových výrobkov, vrátane zabezpečenia ich recyklácie. A je za tým ešte jedna vec, ktorú nikto nepovie nahlas – myslím si, že ľudia budú ešte s väčšou chuťou kupovať tieto jednorazové obaly, lebo si povedia: však sa to zálohuje, je to v poriadku. Ich používanie to skôr podporí,“ vysvetľuje Brinzík.

Čo pomôže?

Samozrejme, tým najlepším riešením je, aby bolo odpadu čo najmenej alebo nastalo spomínané opätovné využitie – recyklácia, kompostovanie, výroba energie. Až na poslednom mieste by malo byť skládkovanie – je to však najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie, i keď pre životné prostredie najviac škodlivé. „Dramaticky sa to môže zlepšiť, keď budú poplatky za skládkovanie väčšie ako tie recyklačné, tak ako je to v ostatných krajinách. Inak nebudú mať firmy motiváciu s tým niečo robiť a odpad bude ďalej putovať na skládky,“ objasňuje Brinzík.

V škandinávskych alebo niektorých krajinách západnej Európy ako Belgicko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko alebo Fínsko už skládky takmer vôbec neexistujú. V Rakúsku sa vo veľkom recykluje, aj preto, že tamojšie poplatky za skládkovanie sú veľmi vysoké. „Odpady zo zahraničia končia paradoxne aj na Slovensku, pokiaľ ich spracovanie je lacnejšie, ide o ekonomickú motiváciu. Komunálne odpady sa napríklad používajú na výrobu tuhého alternatívneho paliva pre naše cementárne. Pre všetky takéto aktivity však platia prísne pravidlá a zákony,“ vysvetľuje Brinzík s tým, že určite k nám nechodia susedné krajiny vysýpať svoje odpady preto, aby mali u seba menej skládok. Ide o konkrétnu formu spracovania odpadu a pokiaľ ho lacnejšie spracujeme my, budú ho okolité krajiny využívať.

Spomínané krajiny sú ďaleko pred nami, čo sa týka úbytku skládok a miery recyklovania, niektoré už teraz prevyšujú 50 percent recyklácie komunálneho odpadu. Brinzík však dodáva, že ak aj krajina nemá skládky, neznamená to zákonite len dobré recyklovanie, ale práve to, že sa veľa odpadu zhodnocuje energeticky.

Zaplatí to občan

Ako prichádzame k finálnym počtom? „Slovensko poskytne Únii údaje, koľko bolo vyprodukovaného komunálneho odpadu, my (organizácie zodpovednosti výrobcov) dodávame Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky údaje od recyklátorov, koľko sa zrecyklovalo. Výpočty v krajinách EÚ sú rôzne, nie sú jednotné, ale v každom prípade, to, čo vieme, je, že potenciál tu je a nie malý.“ Ako sa teda vyvíjame? V roku 2015 sme boli na úrovni 15 percent zrecyklovaného komunálneho odpadu za rok, nasledujúce tri roky to stúplo približne o 7 percent, no v roku 2019 sme oproti tomu predošlému zaznamenali len 3-percentný nárast, skočili sme na 39 percentách. Od minulého roka sú obce motivované triediť viac, ak chcú platiť nižšie recyklačné poplatky. Rozdiel v poplatkoch medzi obcami, ktoré triedia najlepšie a najhoršie, je až trojnásobný. „Lepšie percento by sme hravo dosiahli, ak by sme lepšie triedili. Do roku 2035 by sme sa mali dostať na 65 percent, uvidíme,“ dodáva Brinzík.

A napadla vám otázka, čo s tým? Slovensko bude za prípadné nesplnenie cieľov platiť pokutu, a teda na konci dňa budeme my tí, ktorí to aj kvôli svojej vlastnej lajdáckosti zaplatia. „Ľudia idú sami proti sebe, triedený odpad je bezplatný (v cene výrobku sú už zahrnuté recyklačné poplatky), komunálny sa dá zmenšiť, no keď bude štát platiť pokutu (alebo pokutovať firmy), vždy si to odnesie občan.“

A viete, čo je najzaujímavejšie? Ak triedite odpad (sklo, plast a kovy, papier) neplatíte za to, ale znižujete množstvo skládok a dávate šancu na vznik nových materiálov. Ak sa odpad zhodnocuje, získavame energiu. Ak kompostujete, nielenže znižujete celkové množstvo odpadu a ušetríte obci peniaze na jeho manipuláciu, ale kompostom ušetríte peniaze aj sebe a môžete ho použiť napríklad pri hnojení a podobne. Ak nevyhadzujete odpad do prírody, ale ho napríklad zanesiete na zberné dvory, chránite prírodu aj naše zdravie. Spolu tým všetkým dospejeme k tomu, že je menej odpadu a tiež, že krok po kroku budeme spĺňať naše recyklačné ciele a neplatiť pokuty. Nech rátate akokoľvek, viac získate ako stratíte. Myslite na to, keď pôjdete najbližšie k svojmu kontajneru.