Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚So službami sme boli nadmieru spokojní, Rýchle jednanie a profesionálne služby Technické služby Senica a.s. budeme využívať naďalej…‘‘

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo, píše Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

bioodpad

Od januára tohto roka majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského biologického odpadu z domácností (KBO).

Na žiadosť samospráv pristúpilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) na krátku prechodnú fázu, avšak o mesiac sa táto výnimka končí. Samosprávy tak budú musieť od 1. júla 2021 pre svojich obyvateľov zabezpečovať oddelený zber kuchynského bioodpadu. 

 V článku sa dozviete:

  • Ako na Slovensku potravinami plytváme a koľko eur tak ročne vyhodíme do koša?
  • Čo všetko musia obce zabezpečiť a sú na triedený zber odpadu z kuchyne pripravené?
  • Ako to bude prebiehať a čo všetko patrí do kuchynského bioodpadu?
  • Zvýši separovaný zber bioodpadu náklady obciam a ako sa to prejaví na poplatkoch pre občanov?

Na jedného občana pripadá 100 kg KBO ročne

Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, čo znamená približne 0,27 kg denne.

Tento odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Prečítajte si tiež

• Vyhlášku ku zberu bioodpadu MŽP SR meniť nechce. Ani ukázať výsledok testu nádob

• Smart prístup k zavedeniu zberu bioodpadu v Trenčíne priniesol pozitívny efekt

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.

V zákone zostala aj výnimka

Práve KBO je odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu tzv. skládkového plynu známeho ako LFG (z angl. Landfill Gas).

Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia SR, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd a pôdy.

Od 1. júla musia obce triediť odpad z kuchyne. Nie všetky sú na to ale pripravené a niektoré majú zo zákona aj naďalej výnimku vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadov (ZEVO). 

Samosprávam sa o mesiac končí výnimka a od 1. júla 2021 už budú musieť zabezpečiť separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. A to v zmysle prílohy č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Podľa nej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Miera triedenia takéhoto odpadu je na Slovensku slabá a väčšinu kuchynského odpadu Slováci stále vyhadzujú do čiernych nádob určených pre zmesový komunálny odpad končiaci v prevažnej miere na neekologických skládkach. Nová legislatíva by tento problém mala postupne vyriešiť.

Situácia IBV a KBV sa rôzni

Legislatíva predpisuje povinnosť zavedenia triedeného zberu bioodpadu, ale zároveň ponecháva možnosť domáceho kompostovania. Práve túto možnosť využívajú mnohé obce na Slovensku, ktoré sú typické rodinnými domami, teda tzv. individuálnou bytovou výstavbou (IBV).

Preto už len do každej domácnosti doplnia kompostéry a doteraz prebiehajúce kompostovanie v rodinných domoch rozšíria aj o kuchynský odpad.

Kompostéry v obci Dojč | Foto: Odpady-portal.sk

Toto sa však javí ako problém vo väčších obciach alebo v mestách, ktorých súčasťou sú bytovky a paneláky, teda tzv. komplexná bytová výstavba (KBV). Preto sú to práve mestá a väčšie obce, ktoré už v týchto dňoch majú systém pre separovaný zber kuchynského bioodpadu nastavený alebo sa v spolupráci so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu nachádzajú vo finálnej fáze.

Nájdu sa aj také samosprávy, ktorým sa od 1. júla 2021 oddelený zber KBO realizovať nepodarí. Naopak, výnimku a odklad do 1. januára 2023 už budú mať iba tie samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú (premieňajú na elektrinu alebo teplo) v ZEVO.

Riešením sú vedierka aj väčšie nádoby

V prípade obcí je jednou z najpraktickejších možností tzv. vedierkový zber odpadu. Zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierka a vrecká. Kuchynský bioodpad bude musieť byť umiestnený do kompostovateľného vrecka, aby sa zabezpečila jeho maximálna kompostovateľnosť.

Takto naplnené vrecká vo vedierkach ľudia umiestnia pred dom, odkiaľ budú v stanovenej frekvencii opätovne odvážané zberovou spoločnosťou.

Mohlo by vás zaujímať

• V Beluši vyzbierajú za týždeň takmer tonu bioodpadu

• Samosprávy: Stanovenie frekvencie odvozu bioodpadu je ekonomický a ekologický nezmysel

V prípade bytovej výstavby prichádzajú do úvahy hnedé zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré budú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste .Práve do nich budú môcť občania žijúci v panelákoch alebo bytovkách umiestňovať kuchynský bioodpad v kompostovateľných vreckách.

Odpad z kuchyne bude zdrojom

Nie je žiadnym tajomstvom, že odpad zo slovenských kuchýň doteraz končil prevažne na skládkach. Po novom bude vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne zhodnotený v bioplynových staniciach či v kompostárňach.

Na Slovensku takéto zariadenia už existujú, niektoré ešte bude potrebné vybaviť technológiou. Nevyhnutná bude postupne aj výstavba nových zariadení. A to hlavne tam, kde nie je dostatočné regionálne pokrytie.

Kľúčovým je ale fakt, že kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky.

Aký bude dopad na peňaženky? 

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu a jeho následným spracovaním očakávame o desiatky percent.

Pričom výraznejšie 2,5 až 5-násobné zvyšovanie nákladov sa očakáva v prípade zberu, náklady na spracovanie sa zvýšia približne o 10 až 30 %.

Vyššie náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Zdražovanie bude ale závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť napríklad na tento účel eurofondy.

Úspešnosť bude závisieť od vôle ľudí

Pochopiteľne, v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.

Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať pre vlastnú spotrebu alebo ho po zavedení triedeného zberu zbierať do špeciálnych a na to určených vreciek a nádob. Aj v tomto prípade bude kľúčové disciplinované triedenie, aby sa do bioodpadu nedostali napríklad kúsky plastu.

Dôležitú rolu bude zohrávať aj vôľa ľudí takýto odpad triediť. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že k vyššiemu komfortu a akceptácii zberu biologicky rozložiteľného kuchynského bioodpadu u občanov prispieva čo najbližšie umiestnenie špecializovanej nádoby, minimálne pri nádobe na zmesový komunálny odpad a vyššia frekvencia zberu.

Mnohé samosprávy v snahe priblížiť ľuďom túto problematiku pristúpili tiež k edukácii a k realizácii rôznych kampaní.


Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Od 1. januára je súčasťou väčšiny slovenských domácností povinné triedenie kuchynského odpadu. Samosprávy, ktoré systém jeho zberu už naplno spustili, sa často stretávajú s nesprávnym triedením.

Čo vyhadzovať a nevyhadzovať do kuchynského odpadu

Obyvatelia totiž do bioopadu vhadzujú aj to, čo tam jednoducho nepatrí. Zle vytriedený odpad nakoniec skončí na skládke, čím sa mestám a obciam nedarí zvyšovať mieru triedenia odpadov, ktorá je dôležitá nielen pre stanovenie poplatkov pre domácnosti, ale k jej zvyšovaniu zaväzujú aj ciele Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia neodložilo začiatok zberu kuchynského odpadu a od začiatku januára sa stal realitou. Počas prvého polroka majú obce a mestá čas systém pripraviť a spustiť, prípadne, ak ho už majú, môžu jeho fungovanie zdokonaliť.

Povinný zber sa netýka samospráv, ktorých obyvatelia kompostujú v kompostovacích zásobníkoch a výnimku majú aj dve najväčšie mestá, Bratislava a Košice, kde povinný zber kuchynského odpadu začne o dva roky.

Prečo triediť aj bioodpad

Slovensku sa dlhodobo nedarí priblížiť k cieľom Európskej únie. Do konca minulého roku malo byť zrecyklovaných aspoň 50 percent odpadov, do konca roku 2025 by to malo byť o ďalších päť percent viac.

Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk hovorí: „Naše fyzické analýzy odpadov potvrdili, že 40 až 60 percent z obsahu nádob na zmesový komunálny odpad tvorí bioodpad. Ak ho dokážeme vytriediť a zrecyklovať, môžeme sa oveľa rýchlejšie priblížiť k európskym záväzkom a najmä výrazne prispieť k lepšiemu životnému prostrediu.“

„Že sa to dá, dokazujú aj skúsenosti zo zahraničia. Napríklad mnohé talianske samosprávy začali triediť kuchynský odpad priamo pri zdroji, teda v domácnostiach, a za prvé mesiace fungovania nového systému dokázali ísť vysoko nad minimálnu mieru, ktorú určuje Únia,“ pokračuje M. Gaislová.

Infraštruktúra kuchynského odpadu v rodinných a bytových domoch

Grafika: JRK

Samosprávy zvýšenou mierou recyklácie šetria peniaze, ktoré musia vynaložiť za uloženie na skládku odpadov. Platí totiž, čím viac obce a mestá vytriedia, tým menej odpadu vyvážajú a tak platia menej. V konečnom dôsledku šetria peniaze svojich obyvateľov.

Naopak, ak bioodpad vyhodíme do bežnej nádoby na zmesový komunálny odpad, tam zapácha a hnije. Skončí na skládke, kde sa bez prístupu vzduchu rozkladá a vytvára najsilnejší skleníkový plyn metán, ktorý má významný podiel na globálnom otepľovaní.

Kompostéry a vhodné nádoby

Tam, kde systém zberu kuchynského odpadu už spustili, sa samosprávy často stretávajú s nesprávnym triedením. Obyvatelia do bioodpadu vhadzujú aj taký odpad, ktorý tam nepatrí.

„Jednoduchšia situácia je na dedinách, kde môžu mať majitelia rodinných domov vlastný kompostér, kam odpad vyhodia a postupne si vyrobia svoj kompost. V mestách zas pribúdajú k tradičným smetným nádobám nové, hnedé nádoby, určené na kuchynský odpad,“ vysvetľuje Martina Gaislová. 

Celý proces zberu začína v samotných domácnostiach, ktoré by mali byť vybavené perforovanými nádobami určenými špeciálne iba na kuchynský odpad. Ich veľkosť je najčastejšie 10 litrov. Do nich sú vhodné kompostovateľné alebo papierové vrecká, ktoré sú certifikované a akceptujú ich aj priemyselné kompostárne.

Košíky na kuchynský odpad určené do domácností majú špeciálne členité dno, ktoré umožňuje lepšie prúdenie vzduchu. „Výrazne sa tak redukuje hmotnosť odpadu, ktorá vie klesnúť až o jednu tretinu. Domácnosti sa nemusia báť ani nepríjemného zápachu v bytoch, nakoľko košíky a vrecká sú vyrobené tak, aby odpad vďaka prevetrávaniu vysychal a nehnil,“ hovorí Martina Gaislová.

Ako správne triediť kuchynský odpad

Okrem dodržiavania prísnych hygienických zásad by mali mať obyvatelia dostatok informácií, aký typ potravín môžu do nových nádob vyhadzovať.

V domácnostiach do nich patria zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke a samozrejme bez obalu, odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, či škrupiny z vajíčok alebo vrecká z čajov a usadeniny z kávy. Vždy však záleží na tom, aké zariadenie na zhodnotenie bioodpadu má samospráva k dispozícii alebo vo svojej blízkosti.

Čo patrí do kuchynského odpadu

Grafika: JRK

„Najmä na začiatku fungovania systému sme vo viacerých obciach našli v nádobách aj tekutý bioodpad či jednorazové obaly od jedál. Alebo ľudia do nich síce vyhodili kuchynský odpad, ale ten bol zabalený v plastovom vrecku. Tieto položky rozhodne nepatria do bioodpadu,“ vysvetľuje Martina Gaislová.

Do bioodpadu nepatrí ani použitý kuchynský olej. Samosprávy môžu zabezpečiť jeho odvoz alebo ho obyvatelia môžu odovzdať na zberných miestach. Ak by sa do bioodpadu dostali zakázané potraviny alebo plasty, takýto odpad sa nakoniec vyvezie opäť len na skládku.

Čo nepatrí do kuchynského odpadu

Grafika: JRK

Kde končí bioodpad a výroba kompostu

Dôležitou súčasťou správne pripraveného systému je dostatočná frekvencia vývozu vytriedeného bioodpadu, pričom minimálny počet stanovuje vyhláška. Odborníci odporúčajú, aby sa odvoz realizoval aspoň jedenkrát do týždňa. Ak je totiž v nádobách dlhšiu dobu, môže hniť, spôsobiť nepríjemný zápach a mohol by byť potenciálnym zdrojom šírenia rôznych ochorení.

Kruh bioodpadu

Grafika: JRK

Zozbieraný bioodpad sa spracuje v špecializovaných zariadeniach, v ktorých sa premení na prírodný kompost alebo sa z neho v bioplynovej stanici vyrobí zelená energia. Ak má kompost dobrú kvalitu, môžu ho poľnohospodári využiť na hnojenie pôdy, keďže v nej zvyšuje schopnosť zadržovať vlahu a zabraňuje erózii.

Navyše, plodiny pestované na pôde obohatenej kompostom majú vyššiu kvalitu. Výrobou kompostu prispievame aj k boju proti klimatickým zmenám, keďže skládkovaním bioodpadu vznikajú skleníkové plyny.

Zdroj: menejodpadu.sk

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Papier tvorí asi pätinu odpadu a jeho recyklácia je dôležitá z hľadiska záchrany stromov aj kvality ovzdušia. Výroba papiera z papiera je výrazne ekologickejšia než výroba papiera z celulózy.

Preplnený kontajner pre vytriedením nečistôt a úpravou kartónových krabíc

Po vytriedení nečistôt a úprave kartónových krabíc ušetríme cca 30 % priestoru

Podľa portálu Separujodpad sa vytriedením 100 ton starého papiera, z ktorého sa vyrobí nový, zachráni zhruba hektár storočného lesa a ušetrí sa 70 percent energie. Podľa severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia Earth Care výroba tony papiera zo starého papiera zachráni 17 stromov, ušetrí polovicu vody a o 75 percent zníži znečistenie ovzdušia oproti výrobe papiera z celulózy.

Separácia papiera na Slovensku síce rastie, v porovnaní s priemerom EÚ, ako aj s mnohými ďalšími krajinami však triedime veľmi málo. Niektoré západoeurópske štáty vyzbierajú a recyklujú až 70 % použitého papiera.

Čo do modrých kontajnerov alebo vriec na papier nepatrí :

Na čo pri vyhadzovaní papiera dávať pozor? V prvom rade o to, či je papier čistý a či neobsahuje aj iné materiály (plasty, kov). Do separovaného zberu nepatria aj niektoré navonok jednoznačne papierové veci. Tu je ich krátky prehľad:

Znečistené obaly od potravín a jedál napr. od pizze, servítky, v ktorých bolo zabalené jedlo, do ktorých sa utierajú ruky alebo sa fúka nos pri nachladnutí, patria do kompostu alebo obyčajného, teda komunálneho odpadu. Dôvodom je ich znečistenie, pre ktoré ich nemožno recyklovať.

Bločky z nákupov. Ani tie nepatria do separovaného papiera, a to pre chemikálie, ktoré obsahujú. Škodlivé látky by sa mohli dostať do recyklátu, do ktorého sa balia aj niektoré potraviny.

Obaly od vajíčok, rolky od toaletného papiera či kuchynských utierok sú už vyrobené z recyklovaného papiera. Predstavujú posledný stupeň recyklácie, ktorý na ďalšie použitie nie je možný. Treba ich teda vyhodiť do komunálneho odpadu, dať do kompostu.

Papierové sáčky od korenín, obsahujú totiž viaceré zložky, pre ktoré nie sú vhodné na ďalšie použitie. Ale pozor, papierové krabičky od čajov, cestovín, dokonca aj od pracích práškov možno do zberných kontajnerov na papier pokojne vyhadzovať.

Tetrapakové obaly. Aj keď vyzerajú sčasti ako papierové, do papiera nepatria, je to kompozitný materiál. Tetrapakové obaly sa  hádžu do nádob na plasty.

Jednorazové plienky. Ide jednoznačne o komunálny odpad, ktorý má navyše dlhú dobu rozložiteľnosti, odhaduje sa až 250 rokov. Skúste porozmýšľať nad výhodami látkových plienok.

Tvrdé obaly z kníh. Opäť ide o papier s prímesami, takže ho treba vyhodiť do komunálneho odpadu. Ale lepšia cesta je dať nepotrebné knihy do antikvariátu alebo verejných schránok, ktoré možno nájsť v meste alebo kaviarňach.

Čo do modrých kontajnerov alebo vriec možno dávať bez obáv :

Papier na písanie, knihy zbavené tvrdých obalov, zošity, letáky, noviny, časopisy, telefónne zoznamy, obálky, krabice, vrátane malých krabičiek od čajov, syrov, dezertov. Pri separácii papiera treba z neho odstrániť všetok materiál, ktorý je iného charakteru ako papier. Teda napríklad plastové okienko na niektorých obálkach, plastovú hrebeňovú väzbu, kovové spony. Je potrebné dbať na to, aby papier zaberal čo najmenej miesta. Teda napríklad krabice na rohoch roztrhať a narovnať, rovnako narovnať aj pokrčené papiere či obálky.

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Analýza porovnala produkciu skleníkových plynov v zariadeniach premieňajúcich odpad na energiu so skládkami. Za akých podmienok môžu byť skládky “zelenšie” riešenie?

ZEVO zariadenia sú ekologickejšie než skládky odpadov. V budúcnosti sa to môže otočiť

Je ekologickejšia skládka odpadov alebo zariadenie premieňajúce odpad na energiu? Zmení sa nejako v súčasnosti jasné poradie, ak zmesový odpad nebude obsahovať niektoré plasty a biodpad? Konzultačná spoločnosť Eunomia pripravila pre ekologické združenie ClientEarth hodnotenie vplyvu rôznych spôsobov nakladania s komunálnym odpadom na kvalitu ovzdušia a produkciu skleníkových plynov.

Analýza porovnávala dva základné spôsoby nakladania s odpadom: uloženie na skládke alebo energetické zhodnotenie v ZEVO zariadení. Uvažovala so štyrmi možnosťami: skládka, skládka s úpravou a stabilizáciou bioodpadu, energetické zhodnotenie a energetické zhodnotenie s úpravou. Tieto alternatívy porovnávala vzhľadom k produkcii emisií skleníkových plynov (CO2, metán, oxid dusíka) a vplyvu na ľudské zdravie (monetárne vyjadrený dopad znečistenia ovzdušia na tonu odpadu).

Správa hodnotila technológie na základe podmienok vo Veľkej Británii, no zmieňuje sa aj o aplikovaní záverov na krajiny s menej rozvinutou infraštruktúrou pre spracovanie odpadu. Zhruba polovica zmesového odpadu vo Veľkej Británii sa spracováva v ZEVO zariadeniach. Tento pomer má ešte vzrásť s pribúdaním nových kapacít a ďalším odkláňaním odpadu zo skládok.

Prečítajte si tiež

U nášho suseda vybudujú novú linku na energetické využitie odpadu. Projekt prešiel procesom EIA

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Väčšina zariadení v krajine funguje iba v režime premeny odpadu na elektrickú energiu, prípadne iba pri nevýznamnej produkcii tepla. Vo väčšine Európy sa však ZEVO zariadenia s kombinovanou výrobou elektriny a tepla vyskytujú častejšie, čo sa prejavuje na vyššej energetickej účinnosti týchto zdrojov.

Úprava odpadu lacnejšia než zachytávanie uhlíka

Správa ukázala, že ZEVO je z hľadiska produkcie uhlíka v súčasnosti prijateľnejšia alternatíva než skládka, ktorá sa nachádza na poslednom mieste v odpadovej hierarchii. Dôvody sú dva. V zmesovom odpade ešte stále prevláda biologická zložka, najmä potraviny, papier, lepenka, pričom tieto emisie sa zvyčajne nezapočítavajú do uhlíkovej bilancie. Elektrina vyrobená z takéhoto odpadu nahrádza inú elektrinu, ktorá sa nemusí vyrobiť a ktorá by pochádzala najmä z fosílnych zdrojov ako je plyn.

Ak sa zo zvyškového odpadu odstránia plasty a bioodpad, či už triedením pri zdroji alebo následnou mechanickou-biologickou úpravou odpadu, ZEVO zariadenie prestáva prispievať ku zvyšovaniu emisií. “Prevádzkovatelia by preto mali zvážiť zavedenie úpravy, aby sa odstránili plasty zo zmesového odpadu a bolo ich možné recyklovať,” uvádza správa.

Analýza ukazuje, že ZEVO zariadenia, prevádzkované ako kombinované zdroje na výrobu elektriny a tepla, sú efektívnejšie aj z ekologického pohľadu než iba výroba elektriny. Dôvodom je fakt, že teplo je náročnejšie dekarbonizovať než elektrickú energiu.

V dlhodobom horizonte môže mať význam aj zachytávanie a uskladnenie uhlíka, v súčasnosti je táto technológia však stále vo vývoji a jej nasadenie by bolo nákladnejšie než úprava odpadu.

“Odvetvie energetického zhodnocovania odpadov je pomerne dobre na tom, pokiaľ ide o znižovanie emisií. Technológie a techniky pre zlepšenie už existujú a ich zavádzanie predstavuje výzvu pre sektor, pretože s tým budú súvisieť aj zvýšené náklady. Správa ukazuje, že investície do pokročilých systémov úpravy by mohli zohrať výraznú úlohu v znižovaní emisií uhlíka a zároveň zvyšovaní miery recyklácie.”

Graf: Produkcia skleníkových plynov podľa jednotlivých spôsobov nakladania s odpadom

ZEVO ekologickejšie než skládka

Hodnotenie vplyvu skládkovania na produkciu biogénneho CO2 (metánu) je problémom z toho hľadiska, že výrazná časť sa neuvoľňuje do ovzdušia, ale ostáva súčasťou skládky. Skládky tak slúžia aj ako akési zariadenia na zachytávanie a uskladnenie uhlíka.

Naproti tomu pri spaľovaní odpadu sa uvoľňujú všetky emisie. Preto analytici do uhlíkovej rovnice započítali aj nevypustené emisie zo skládky. “V opačnom prípade ich vylúčenie nadhodnotí dopad skládky v porovnaní s ostatnými alternatívami.”

Spaľovanie odpadu bez predúpravy produkuje v súčasnosti menej skleníkových plynov ako skládkovanie bez mechanicko-biologickej úpravy. Energetické zhodnotenie je preferovaným riešením pred skládkovaním z krátkodobého hľadiska, pretože emisie metánu majú oveľa väčší vplyv pri 20-ročnom než 100-ročnom horizonte. Avšak takéto konštatovanie neberie podľa autorov správy do úvahy dlhodobý vplyv CO2 uvoľňovaného z oboch zariadení.

Skládka s MBÚ ekologickejšia než ZEVO s MBÚ

Ak dôjde k očakávanej zmene zloženia zmesového odpadu, jeho spaľovanie bez úpravy bude v roku 2035 uhlíkovo intenzívnejšie v porovnaní so skládkovaním bez úpravy.

Ak by aj ZEVO zariadenia fungovali v kombinovanom režime, teda premieňali odpad na teplo aj elektrinu, budú stále produkovať emisie. “Marginálne zvýšenie energetickej účinnosti nebude predstavovať výraznejší prínos pre dekarbonizované energetické systémy.” Preto sa má podľa Eunomie relatívna výhodnosť spaľovní oproti skládkam naďalej znižovať aj po roku 2035.

Aj skládky, aj ZEVO zariadenia však budú prispievať ku zvyšovaniu emisií bez úpravy odpadu. Spaľovanie sa podľa autorov správy nemôže pokladať za zelený alebo nízkouhlíkový zdroj elektriny, pretože takéto emisie prevyšujú aj jednotkové emisie plynových elektrární. A tento rozdiel sa zvyšuje s rastúcou dekarbonizáciou siete.


Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚So službami sme boli nadmieru spokojní, Rýchle jednanie a profesionálne služby Technické služby Senica a.s. budeme využívať naďalej…‘‘

SMART riešenia životné prostredie nielen šetria, ale aj skrášľujú

Spôsob zvozu odpadu sa mení aj v Senici. Desaťročia platilo, že smetiarske auto prechádzalo určitú trasu, zastavilo pri každom smetiaku a vysypalo ho. Množstvo nádob ale bolo poloprázdnych a smetiari „vozili“ vzduch a zvyšovali uhlíkovú stopu zbytočnou jazdou. Riešením sú tzv. smart riešenia. Pomocou ultrazvukových senzorov monitorujú, koľko odpadu sa v nádobách nachádza. Umožňuje to manažovať odpad efektívnejšie a optimalizáciu vývozu kontajnerov.  

Senzory majú zmysel najmä pri veľkoobjemových nádobách. Takéto stojiská sú v Senici dve – na Robotnícka ulici a ulici Janka Kráľa. Spoločnosť Technické služby Senica má vďaka senzorom presný prehľad o stave ich naplnenosti (viď foto). Smetiarske auto vyráža vysypať nádobu až vtedy, keď je zaplnená takmer na 100%. Nevznikajú zbytočné emisie výfukových plynov, je to efektívnejšie aj z hľadiska optimalizácie nákladov.

Pre občana prinášajú polopodzemné kontajnery zvýšenú hygienu, úsporu miesta, obmedzenie zápachu v lete, zvýšenie čistoty ovzdušia, zamedzenie vyťahovania odpadu z nádob a v neposlednom rade aj estetiku. Technické služby Senica v spolupráci so senickou radnicou chcú vybudovať stojiská veľkoobjemových polopodzemných nádob aj v ďalších lokalitách mesta.

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚So službami sme boli nadmieru spokojní, Rýchle jednanie a profesionálne služby Technické služby Senica a.s. budeme využívať naďalej…‘‘

Šéf spoločnosti EVECO Brno predstavil pilotný projekt mikrospaľovne v Česku. Pri tvorbe ekonomiky danej prevádzky sa inšpiroval ekonomikou ZEVO, postavil ju však „naruby“.

V článku sa dozviete:

  • v čom spočívajú limity triedenia odpadu,
  • prečo sa spoločnosť rozhodla práve pre mikrospaľovňu,
  • na čom spoločnosť postavila ekonomiku tohto zariadenia,
  • akú ročnú kapacitu spracovania odpadu má toto zariadenie,
  • aká je ročná produkcia tepla z tohto zariadenia,
  • aké výhody prináša mikroZEVO,
  • aký je predpokladaný objem investície do výstavby mikrospaľovne.

Celoeurópskou budúcnosťou sa pomaly, ale isto stáva malá distribuovaná a súčasne obnoviteľná energetika, ktorá rešpektuje prechod k cirkulárnej ekonomike. Tento trend prináša možnosti pre nové systémové riešenia, ktoré si súčasne vynucujú iný spôsob premýšľania, hovorí Jan Krišpín, generálny riaditeľ spoločnosti EVECO Brno.

Ten na tohtoročnej konferencii Dny teplárenství a energetiky 2020 predstavil problematiku mikrospaľovní ako nového poňatia udržateľnej distribuovanej energetiky.

Spoločnosť EVECO Brno v spolupráci s C-Energy Planá totiž vyvinula a nedávno uviedla do prevádzky modulárne kontajnerové zariadenie pre termické spracovanie a energetické využitie odpadu, takzvané mikroZEVO.

Vznikol tak energeticky veľmi perspektívny zdroj o približnom výkone 2 MW so spracovateľskou kapacitou až 2 400 ton odpadu ročne.

ZEVO ako riešenie limitov triedenia

Spoločnosť sa vo svojom riešení venuje trom oblastiam, teda čisteniu spalín, výrobe tepla a spaľovaniu odpadu.

„Našli sme prístup, ako aj v českých podmienkach umožniť výstavbu ZEVO rýchlejšie ako možno za desať rokov,“ zdôrazňuje J. Krišpín.

Postaviť ZEVO v Česku je podľa neho totiž trochu sizyfovský boj. Spoločnosť sa pozrela na to, akým spôsobom je schopná celý tento proces urýchliť. Výsledkom bola pilotná prevádzka.

Prečo je však výstavba takýchto zariadení dôležitá? J. Krišpín poukazuje na limity triedenia. Tie sú viditeľné už na vstupe.

„Do ktorého kontajnera by ste vyložili matrac z postele? Popravde, ja ani neviem, ako by som ho tam dostal. Zaveziem ho na zberný dvor, tam sa ním aj tak nikto zaoberať nebude a aj tak skončí nakoniec na skládke,“ hovorí J. Krišpín.

Pripomína, že odpadov, ktoré nie sme schopní takto rozlíšiť, je celý rad. Príkladom je aj automobilový priemysel.

„Keď sa pozriete do auta, uvidíte tam celý rad plastových prvkov, ten podiel plastov sa tam čoraz viac zvyšuje. Máte tam kompozitné materiály. Pozrite sa do kufra auta. Nájdete kombináciu skleného vlákna, textílie a plastu. Čo s tým chcete robiť? To recyklovať jednoducho nejde,“ vysvetľuje ďalej.

Limitom je aj samotná schopnosť recyklácie

Ďalšie limity sú aj na výstupe. Pripomína, že recyklovať je možné od 30 do 50 percent objemu. Najčastejšie sú to práve PET fľaše a ďalšie plasty.

„A potom sú tu zvyškové odpady. V skutočnosti v žltom kontajneri pokojne nájdete aj dvierka od mikrovlnnej rúry, panvicu či mlynček na mak,“ zdôrazňuje J. Krišpín.

Ďalším limitom triedenia je samotná schopnosť recyklácie. Aj plast či papier majú svoje obmedzenia. Je tam niekoľko fáz, ktorými je odpad schopný prejsť a človek je schopný ho ešte nejakým spôsobom využiť.

„Výborným príkladom je papier. Na začiatku z čistej celulózy vyrobíte biely papier. Zrecyklujete ho napríklad na tašku, tú následne zrecyklujete na kartón na vajíčka. V tom okamihu však tá celulóza už nemá žiadne spojivo, čím si v podstate len znečisťujete výrobňu papiera na vstupe, a tým ešte viac energeticky znehodnocujete celú prevádzku papierne,“ vysvetľuje.

Výsledkom je modulárne kontajnerové zariadenie

Spoločnosť EVECO sa rozhodla nahradiť uhlie iným palivom a využiť zvyškový odpad z triediacej linky. A keďže na projekt dostala dotáciu, ďalšou úlohou bolo postaviť ZEVO do dvoch rokov. Dôležitou úlohou tiež bolo zaistiť ekonomickú životaschopnosť a uniknúť emisným povolenkám.

Dva roky sa pôvodne pre spoločnosť zdali ako neriešiteľný problém. V českom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je uvedené, že zisťovaciemu konaniu EIA podlieha každé zariadenie na odstraňovanie alebo využívanie ostatných odpadov s kapacitou presahujúcou 2 500 ton.

Práve preto si spoločnosť zvolila o niečo nižšiu kapacitu (2 400 ton) a skúsila projekt presadiť na krajskom úrade, čo sa aj podarilo, keďže jednotlivé orgány vnímali tento projekt veľmi pozitívne, a to najmä v kontexte odklonu od uhlia.

Inšpirovali sa ekonomikou ZEVO. Postavili ju však naruby

Celý povoľovací proces bol bezproblémový a trval asi šesť mesiacov. Podľa J. Krišpína však omnoho ťažšie ako vybudovať takéto zariadenie je postaviť celú tú ekonomiku tak, aby fungovala.

„Je jasné, že najväčšie zariadenia na energetické využitie odpadu fungujú ekonomicky takým spôsobom, že stavajú na množstve spracovaného odpadu. Tu sme množstvom odpadu podstatne limitovaní. Tu ešte viac začína zohrávať rolu napríklad obsluha, zložitosť technológie či čistenie spalín. V tomto okamihu sme začali koketovať s odpadom,“ vysvetľuje J. Krišpín.

Spoločnosť zistila, že priemerná výhrevnosť výmetov z triediacich liniek je v rozmedzí od 25 do 32 megajoulov na kilogram, čo bolo zaujímavé práve z pohľadu výroby tepla. Autor projektu zároveň vysvetľuje, že 2 400 ton ročne vyprodukuje 50 000 gigajoulov.

„V tomto okamihu sme postavili ekonomiku ZEVO naruby, to znamená, že namiesto toho, aby sme sa sústreďovali na množstvá spracovaného odpadu, zamysleli sme sa nad tým, že to postavíme na teple, a to je kľúč,“ zdôrazňuje ďalej.

Zariadenie prináša výhody

Súčasne s tým, že je to menšie zariadenie, ponúka jednoduchší proces aj riadenie, menšie dodávky, jednoduchšiu montáž aj obsluhu a často je ho možné spojiť s inou prevádzkou u využiť tak zdieľanú kapacitu pracovníkov. Zároveň uniká emisným povolenkám.

Výsledkom je inovatívna technológia, ktorú v spolupráci so spoločnosťou C-Energy Planá uviedli do prevádzky v obci Planá nad Lužnicí.

Od februára je v skúšobnej prevádzke. Ide o pilotnú prevádzku, ktorá sa, samozrejme, stretáva s určitými drobnými začiatočnými problémami, podľa J. Krišpína však nejde o nič neriešiteľné.

Mikrospaľovňa / Foto: Jan Krišpín, Dny teplárenství a energetiky 2020

Na konferenciách z predchádzajúcich rokoch sa často diskutovalo o tom, že v českých legislatívnych podmienkach je takmer nemožné vybudovať ZEVO. Krišpín ukazuje na to, že najnovší projekt demonštroval, ako sa dá táto bariéra obísť.

„Tá jednotka nemusí byť veľká. Správne fungujúca skupina je totiž schopnejšia ako najlepší jednotlivec,“ dodáva.

Technológia by si poradila aj s nebezpečným odpadom

Spoločnosť pracuje s ročným prevádzkovým fondom 7 200 hodín a s ročnou spracovateľskou kapacitou 2 500 ton pri produkcii 20 megajoulov na kilogram a orientačným tepelným výkonom v horúcom médiu v hodnote 2,1 MW.

Podľa J. Krišpína je táto technológia postavená tak, že by si z hľadiska čistenia spalín poradila aj s nebezpečným odpadom.

„Samozrejme, keďže ide o ZEVO, je to zamerané na ostatný odpad, avšak táto technológia dáva možnosti využitia prakticky kdekoľvek,“ dodáva.

V polovici budúceho roka by mal nastať prechod do úplnej prevádzky. Do zariadenia sa zváža odpad z okolitých priemyselných areálov, ktorý prechádza triediacou linkou.

Investícia do celého zariadenia od nuly, teda od výstavby na zelenej lúke, môže podľa J. Krišpína dosiahnuť hodnotu 60 až 80 miliónov českých korún (2,2 – 3 milióny eur).

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚Spolupráca s Technickými službami Senica a.s. bola vždy na profesionálnej úrovni ‘‘

Stojiská plánujú pridávať aj budúci rok.

SENICA. Nové stojisko s polopodzemnými kontajnermi bude vybudované na Robotníckej ulici. V utorok (11. augusta) boli kontajnere dovezené do areálu Technických služieb mesta Senica.

Minulý rok mesto podobné stojisko vybudovalo vo vnútrobloku blízkosti ulice Janka Kráľa. Tu sa len nedávno rozširovala prístupová cesta, kvôli lepšiemu zvozu komunálneho odpadu.

„No a na budúci rok je takáto premena v pláne na jednom zo stojísk na sídlisku Sotina,“ inormuje mesto na sociálnej sieti.

Projekt riešenia problematiky kontajnerových stojísk spustili už minulý rok. Správca stojísk Technické služby sa rozhodol zrealizovať modernú verziu formou polopodzemných kontajnerov. Ide v podstate o väčšie nádoby, ktoré sú zapustené v zemi. Nad povrchom je iba časť s poklopmi na otvoroch, cez ktoré sa vhadzuje odpad.

Prínos pre okolie

Takéto kontajnery na komunálny odpad, plasty a papier majú v porovnaní s obyčajnými približne päťkrát väčší objem, kontajnery na sklo a kovy sú trikrát väčšie. Vďaka väčšiemu objemu významne klesne frekvencia odvozu odpadkov na skládku a ušetria sa finančné prostriedky.

Ďalšou výhodou je estetické hľadisko. Krajšie stojiská kontajnerov psychologicky vplývajú na správanie sa obyvateľov a podporujú zodpovedný prístup k triedeniu odpadov.

„Keďže vieme, že odpad z kontajnerov nevyberajú len smetiari, ale aj občania, ktorí ich prehľadávajú, vyberajú z nich odpadky a nechávajú ich okolo na zemi, hĺbka takýchto zapustených kontajnerov znemožňuje opätovné vyhadzovanie obsahu, preto v ich okolí nevzniká neporiadok,“ doplnil vedúci oddelenia výstavby.

Chlad pod zemou spomaľuje rozklad baktérií a redukuje s tým súvisiaci zápach v okolí stojísk. Vyprázdňovanie kontajnerov sa realizuje zo spodnej časti zberného vreca, a tak vhadzovací otvor zostáva čistý.

Konštrukcia polopodzemných kontajnerov bráni tiež prístupu zvierat a hmyzu. Pri takýchto kontajneroch sa minimalizuje riziko požiaru nízkym prísunom vzduchu.

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚Spolupráca s Technickými službami Senica a.s. bola vždy na profesionálnej úrovni ‘‘

Do konca roka 2020 by sme mali recyklovať už 50 percent komunálneho odpadu, no Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nesplní tento záväzok voči Únii.

Skládky na Slovensku. — Foto: TASR/KR PZ SR, Oliver Ondráš

BRATISLAVA 10. augusta – Slovensko je skládkovou veľmocou. Počuli ste to už iste mnohokrát, ale úprimne, uvedomujete si, aký veľký je to problém? Prečo vzniká, že dôsledky s tým spojené zaplatíme koniec koncov sami a že by stačilo „len“ poctivo triediť odpad?

Aj keď si možno niektorí ľudia myslia, že je normálne, že odpad končí na skládkach alebo že Slovensko je chudobná krajina, ktorá je odkázaná na vývoz odpadu na skládky, hocikde za naše dediny či mestá, nie je to tak. Spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, za ktorými veľmi zaostávame, máme záväzok do konca roka zrecyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Ide o reálny cieľ, na ktorý máme infraštruktúru, ak by sme do čiernych kontajnerov nevyhadzovali doslova čokoľvek. Ak aj v roku 2020 budeme napredovať rovnako ako v roku 2019, kedy sme úroveň recyklácie zlepšili len o 3 percentá, tak náš záväzok voči Únii nesplníme.

Kde je problém?

Hoci komunálny odpad podľa štatistík predstavuje asi iba desatinu z celkového objemu odpadu vyprodukovaného v Únii ročne, je ho však najviac vidno a tvoria ho látky, ktoré sa v prírode rozkladajú veľmi ťažko alebo vôbec. Azda najväčším problémom je, že odpadu produkujeme veľmi veľa. Podľa Štatistického úradu SR sme v roku 2019 vytvorili až rekordných 435 kg komunálneho odpadu na hlavu (o 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi), čo je asi 1,2 kilogramu denne na osobu, každým rokom sa tak približujeme k európskemu priemeru.

Produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa. Foto: ŠÚ SR, odpady-portal.sk

Dôvodom, prečo sa nám nepodarí splniť tohtoročný cieľ, je aj nesprávne alebo žiadne triedenie. „Vždy, keď sa pri našich analýzach pozrieme do zmesových kontajnerov, nachádzame tam PET fľaše, plechovky od nápojov, papierové škatule, sklo, obaly od kozmetiky, teda všetko výborne recyklovateľné druhy odpadu, ktoré tam nemajú čo robiť a ktoré čaká smutný osud. Tie z Bratislavy a Košíc skončia v zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO, pozn. red.), zhoria a tento odpad je aspoň energeticky zhodnotený, ale všade inde skončia na skládkach odpadu,“ objasňuje situáciu Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Ďalším faktorom je aj neschopnosť vysporiadať sa s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorý majú v rukách samosprávy. „Ak by sme to vedeli, tak vieme urobiť veľký skok. Niekedy je totiž až polovica odpadu zmesového kontajnera potravinový odpad z kuchyne a zeleň zo záhrad, teda veci, ktoré by sa mali kompostovať,” dodáva. V tomto prípade však už na obce tlačí legislatíva, keďže zber a spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu z domácností bude pre obce (okrem spomínanej Bratislavy a Košíc) povinné už od budúceho roka. Domácnostiam teda pribudnú vedierka a vrecia na tento odpad, bytovým domom hnedé kontajnery (avšak neodporúča sa zbierať kuchynský odpad spolu so záhradným, nie je totiž zaručené, že sa zmes bude dať ďalej spracovať, pozn. red.).

Smer skládky

Toto všetko smeruje len k jednému bodu – že odpad, ktorý mohol byť zrecyklovaný, kompostovaný alebo energeticky zhodnotený, skončí na skládke. Podľa najaktuálnejších údajov dosiahla vlani miera skládkovania až 50,6 percent. A aj týmto si, samozrejme, znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu. „Ľudia neriešia to, že odpad na skládke pracuje, rozkladá sa. Na kontrolovaných skládkach, ak je to dobre zabezpečené, nepresiakne do podzemnej vody, v poriadku, ale čo vzduch? Odpady sú 4. najväčším zdrojom emisií v Európskej únii a najväčší podiel na tom má práve skládkovanie,“ zdôrazňuje Brinzík. Hnijúce zvyšky potravín produkujú „skládkový plyn“, ktorý je zložený z metánu, oxidov dusíka a zo sírovodíka. A na ďalšie materiály, ktoré tam nemajú byť, takisto pôsobia poveternostné podmienky.

Ak sa pristavíme aj pri nekontrolovaných, čiernych skládkach, existenciou ktorých si tiež znižujeme percento zrecyklovaného komunálneho odpadu, tam je okrem uvoľňovania plynov do ovzdušia aj veľké riziko, že škodlivé látky vsiaknu aj do podzemnej vody, čo nám môže spôsobiť zdravotné problémy. „Nevieme úplne presne, aké množstvo odpadu končí v prírode. Zmapovaných máme takmer osem tisíc čiernych skládok, ale odhadujeme, že reálne ich môže byť 2-3 násobne viac – teda práčky, chladničky, nádoby s chemikáliami, elektroodpad pohodený v prírode. Okrem poškodenia podzemných vôd, ovzdušia a prírodných ekosystémov je to aj absolútna škoda, pretože sa z nich dá vytiahnuť veľa recyklovateľných materiálov, vrátane vzácnych kovov.“ A aj pre tieto dôvody vznikol projekt Nie som prasa, ktorého je tiež NATUR-PACK súčasťou.

Takto vplýva na podzemné vody napríklad elektroodpad. Foto: NATUR-PACK

Mnoho odborníkov aj ľudí sa spolieha napríklad na zálohovanie. Že práve týmto spôsobom dostaneme odpad z prírody a bude ho menej aj v kontajneroch. „Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) potvrdila, že zálohovanie nápojových obalov (PET fliaš a plechoviek) zlepší celoslovenskú úroveň recyklácie približne o 0,5 percenta. Áno, je to aspoň niečo a v lesoch a na okrajoch miest bude týchto odpadov menej, ale celkovo je to veľmi málo. Podstatne väčšie rezervy sa skrývajú v kvalite triedenia odpadov mimo zálohového systému.  Pretože systém zálohovania PET fliaš a plechoviek (čo sú len dve komodity z niekoľkých stoviek, ktoré sa na Slovensku triedia), bude stáť štát takmer toľko, koľko stojí teraz triedenie všetkých obalov a neobalových výrobkov, vrátane zabezpečenia ich recyklácie. A je za tým ešte jedna vec, ktorú nikto nepovie nahlas – myslím si, že ľudia budú ešte s väčšou chuťou kupovať tieto jednorazové obaly, lebo si povedia: však sa to zálohuje, je to v poriadku. Ich používanie to skôr podporí,“ vysvetľuje Brinzík.

Čo pomôže?

Samozrejme, tým najlepším riešením je, aby bolo odpadu čo najmenej alebo nastalo spomínané opätovné využitie – recyklácia, kompostovanie, výroba energie. Až na poslednom mieste by malo byť skládkovanie – je to však najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie, i keď pre životné prostredie najviac škodlivé. „Dramaticky sa to môže zlepšiť, keď budú poplatky za skládkovanie väčšie ako tie recyklačné, tak ako je to v ostatných krajinách. Inak nebudú mať firmy motiváciu s tým niečo robiť a odpad bude ďalej putovať na skládky,“ objasňuje Brinzík.

Ako dlho trvá niektorým materiálom rozložiť sa. Foto: NATUR-PACK

V škandinávskych alebo niektorých krajinách západnej Európy ako Belgicko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko alebo Fínsko už skládky takmer vôbec neexistujú. V Rakúsku sa vo veľkom recykluje, aj preto, že tamojšie poplatky za skládkovanie sú veľmi vysoké. „Odpady zo zahraničia končia paradoxne aj na Slovensku, pokiaľ ich spracovanie je lacnejšie, ide o ekonomickú motiváciu. Komunálne odpady sa napríklad používajú na výrobu tuhého alternatívneho paliva pre naše cementárne. Pre všetky takéto aktivity však platia prísne pravidlá a zákony,“ vysvetľuje Brinzík s tým, že určite k nám nechodia susedné krajiny vysýpať svoje odpady preto, aby mali u seba menej skládok. Ide o konkrétnu formu spracovania odpadu a pokiaľ ho lacnejšie spracujeme my, budú ho okolité krajiny využívať.

Spomínané krajiny sú ďaleko pred nami, čo sa týka úbytku skládok a miery recyklovania, niektoré už teraz prevyšujú 50 percent recyklácie komunálneho odpadu. Brinzík však dodáva, že ak aj krajina nemá skládky, neznamená to zákonite len dobré recyklovanie, ale práve to, že sa veľa odpadu zhodnocuje energeticky.

Zaplatí to občan

Ako prichádzame k finálnym počtom? „Slovensko poskytne Únii údaje, koľko bolo vyprodukovaného komunálneho odpadu, my (organizácie zodpovednosti výrobcov) dodávame Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky údaje od recyklátorov, koľko sa zrecyklovalo. Výpočty v krajinách EÚ sú rôzne, nie sú jednotné, ale v každom prípade, to, čo vieme, je, že potenciál tu je a nie malý.“ Ako sa teda vyvíjame? V roku 2015 sme boli na úrovni 15 percent zrecyklovaného komunálneho odpadu za rok, nasledujúce tri roky to stúplo približne o 7 percent, no v roku 2019 sme oproti tomu predošlému zaznamenali len 3-percentný nárast, skočili sme na 39 percentách. Od minulého roka sú obce motivované triediť viac, ak chcú platiť nižšie recyklačné poplatky. Rozdiel v poplatkoch medzi obcami, ktoré triedia najlepšie a najhoršie, je až trojnásobný. „Lepšie percento by sme hravo dosiahli, ak by sme lepšie triedili. Do roku 2035 by sme sa mali dostať na 65 percent, uvidíme,“ dodáva Brinzík.

A napadla vám otázka, čo s tým? Slovensko bude za prípadné nesplnenie cieľov platiť pokutu, a teda na konci dňa budeme my tí, ktorí to aj kvôli svojej vlastnej lajdáckosti zaplatia. „Ľudia idú sami proti sebe, triedený odpad je bezplatný (v cene výrobku sú už zahrnuté recyklačné poplatky), komunálny sa dá zmenšiť, no keď bude štát platiť pokutu (alebo pokutovať firmy), vždy si to odnesie občan.“

A viete, čo je najzaujímavejšie? Ak triedite odpad (sklo, plast a kovy, papier) neplatíte za to, ale znižujete množstvo skládok a dávate šancu na vznik nových materiálov. Ak sa odpad zhodnocuje, získavame energiu. Ak kompostujete, nielenže znižujete celkové množstvo odpadu a ušetríte obci peniaze na jeho manipuláciu, ale kompostom ušetríte peniaze aj sebe a môžete ho použiť napríklad pri hnojení a podobne. Ak nevyhadzujete odpad do prírody, ale ho napríklad zanesiete na zberné dvory, chránite prírodu aj naše zdravie. Spolu tým všetkým dospejeme k tomu, že je menej odpadu a tiež, že krok po kroku budeme spĺňať naše recyklačné ciele a neplatiť pokuty. Nech rátate akokoľvek, viac získate ako stratíte. Myslite na to, keď pôjdete najbližšie k svojmu kontajneru.

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Nestlačený odpad zaberá v zberných nádobách zbytočne veľa miesta. Problém sa týka najmä plastových fliaš, kartónových krabíc či plechoviek.

Ak sa odpad pred vyhodením nestláča, kontajner je zaplnený rýchlejšie a zberová spoločnosť de facto odváža vzduch. 🌬 A vy za tento „vzduch“ zbytočne platíte…

⚠️ Preto je dôležité obal pred vyhodením stlačiť a zmenšiť jeho objem. Do kontajnerov sa tak vojde až 4-krát viac odpadu.

▶️ PRÍKLAD: Do nádoby s objemom 1100 l sa zmestí približne 733 STLAČENÝCH ✅ 1,5-litrových PET fliaš, ale iba asi 200 NESTLAČENÝCH ❎.

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

1. júna 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Mesto Senica sa v spolupráci so spoločnosťou Technické služby Senica a.s., pripravujú na nové legislatívne zmeny v oblasti odpadového hospodárstva a to hlavne v oblasti mechanicko – biologickej úpravy komunálneho odpadu, zberu biologického (kuchynského) odpadu z domácností, čo je novou povinnosťou pre obce od r. 2021. Aj preto bol spracovaný projekt Zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) v Senici, s ktorým sa chce senická samospráva uchádzať o poskytnutie NFP v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Zámer bol schválený poslancami mestského zastupiteľstva na 10. zasadnutí. 

Predmetom projektu je rozšírenie kapacity senickej kompostárne pre zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu vrátane zhodnocovania biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností a obstaranie technológie na zber a zvoz biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností.

V rámci projektu bude navýšená kapacita kompostoviska stavebnými úpravami, obstaraná technológia pre zhodnocovanie BRKO. Zakúpený má byť hygienizačný kontajner, nakladač, či drvič kuchynského odpadu. Zároveň treba obstarať aj zberové vozidlo na zber a zvoz BRKO z domácností. „Do domácností budú distribuované vedierka a vrecká z kukuričnej buničiny, do ktorých bude kuchynský odpad vkladaný, na stojiskách budú pre tento odpad umiestnené osobitné nádoby. Odpad bude dovezený na kompostáreň, kde bude podrvený aj s vreckami, premiešaný a vložený do fermentora,. Tu pri teplote 70 stupňov Celzia príde k hygienizácii odpadu a ten bude následne uložený do hroblí spolu s iným zeleným odpadom,“ vysvetľuje celý proces riaditeľ TS Senica Peter Turza. Projekt má byť realizovaný vo výške 829 272,79 eur, pričom spolufinancovanie mesta Senica by predstavovalo sumu 41 463,64 eur.