Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

10 TIPOV, AKO NEPLYTVAŤ POTRAVINAMI

10 TIPOV, AKO NEPLYTVAŤ POTRAVINAMI

27. septembra 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚S Technickými službami Senica a.s. spolupracujeme ako mesto dlhé roky a svoje úlohy si plnia do bodky... ‘‘

Od 1. januára je súčasťou väčšiny slovenských domácností povinné triedenie kuchynského odpadu. Samosprávy, ktoré systém jeho zberu už naplno spustili, sa často stretávajú s nesprávnym triedením.

Čo vyhadzovať a nevyhadzovať do kuchynského odpadu

Obyvatelia totiž do bioopadu vhadzujú aj to, čo tam jednoducho nepatrí. Zle vytriedený odpad nakoniec skončí na skládke, čím sa mestám a obciam nedarí zvyšovať mieru triedenia odpadov, ktorá je dôležitá nielen pre stanovenie poplatkov pre domácnosti, ale k jej zvyšovaniu zaväzujú aj ciele Európskej únie.

Ministerstvo životného prostredia neodložilo začiatok zberu kuchynského odpadu a od začiatku januára sa stal realitou. Počas prvého polroka majú obce a mestá čas systém pripraviť a spustiť, prípadne, ak ho už majú, môžu jeho fungovanie zdokonaliť.

Povinný zber sa netýka samospráv, ktorých obyvatelia kompostujú v kompostovacích zásobníkoch a výnimku majú aj dve najväčšie mestá, Bratislava a Košice, kde povinný zber kuchynského odpadu začne o dva roky.

Prečo triediť aj bioodpad

Slovensku sa dlhodobo nedarí priblížiť k cieľom Európskej únie. Do konca minulého roku malo byť zrecyklovaných aspoň 50 percent odpadov, do konca roku 2025 by to malo byť o ďalších päť percent viac.

Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk hovorí: „Naše fyzické analýzy odpadov potvrdili, že 40 až 60 percent z obsahu nádob na zmesový komunálny odpad tvorí bioodpad. Ak ho dokážeme vytriediť a zrecyklovať, môžeme sa oveľa rýchlejšie priblížiť k európskym záväzkom a najmä výrazne prispieť k lepšiemu životnému prostrediu.“

„Že sa to dá, dokazujú aj skúsenosti zo zahraničia. Napríklad mnohé talianske samosprávy začali triediť kuchynský odpad priamo pri zdroji, teda v domácnostiach, a za prvé mesiace fungovania nového systému dokázali ísť vysoko nad minimálnu mieru, ktorú určuje Únia,“ pokračuje M. Gaislová.

Infraštruktúra kuchynského odpadu v rodinných a bytových domoch

Grafika: JRK

Samosprávy zvýšenou mierou recyklácie šetria peniaze, ktoré musia vynaložiť za uloženie na skládku odpadov. Platí totiž, čím viac obce a mestá vytriedia, tým menej odpadu vyvážajú a tak platia menej. V konečnom dôsledku šetria peniaze svojich obyvateľov.

Naopak, ak bioodpad vyhodíme do bežnej nádoby na zmesový komunálny odpad, tam zapácha a hnije. Skončí na skládke, kde sa bez prístupu vzduchu rozkladá a vytvára najsilnejší skleníkový plyn metán, ktorý má významný podiel na globálnom otepľovaní.

Kompostéry a vhodné nádoby

Tam, kde systém zberu kuchynského odpadu už spustili, sa samosprávy často stretávajú s nesprávnym triedením. Obyvatelia do bioodpadu vhadzujú aj taký odpad, ktorý tam nepatrí.

„Jednoduchšia situácia je na dedinách, kde môžu mať majitelia rodinných domov vlastný kompostér, kam odpad vyhodia a postupne si vyrobia svoj kompost. V mestách zas pribúdajú k tradičným smetným nádobám nové, hnedé nádoby, určené na kuchynský odpad,“ vysvetľuje Martina Gaislová. 

Celý proces zberu začína v samotných domácnostiach, ktoré by mali byť vybavené perforovanými nádobami určenými špeciálne iba na kuchynský odpad. Ich veľkosť je najčastejšie 10 litrov. Do nich sú vhodné kompostovateľné alebo papierové vrecká, ktoré sú certifikované a akceptujú ich aj priemyselné kompostárne.

Košíky na kuchynský odpad určené do domácností majú špeciálne členité dno, ktoré umožňuje lepšie prúdenie vzduchu. „Výrazne sa tak redukuje hmotnosť odpadu, ktorá vie klesnúť až o jednu tretinu. Domácnosti sa nemusia báť ani nepríjemného zápachu v bytoch, nakoľko košíky a vrecká sú vyrobené tak, aby odpad vďaka prevetrávaniu vysychal a nehnil,“ hovorí Martina Gaislová.

Ako správne triediť kuchynský odpad

Okrem dodržiavania prísnych hygienických zásad by mali mať obyvatelia dostatok informácií, aký typ potravín môžu do nových nádob vyhadzovať.

V domácnostiach do nich patria zvyšky jedál, potravín, ktoré sú pokazené alebo sú po záruke a samozrejme bez obalu, odpad rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, či škrupiny z vajíčok alebo vrecká z čajov a usadeniny z kávy. Vždy však záleží na tom, aké zariadenie na zhodnotenie bioodpadu má samospráva k dispozícii alebo vo svojej blízkosti.

Čo patrí do kuchynského odpadu

Grafika: JRK

„Najmä na začiatku fungovania systému sme vo viacerých obciach našli v nádobách aj tekutý bioodpad či jednorazové obaly od jedál. Alebo ľudia do nich síce vyhodili kuchynský odpad, ale ten bol zabalený v plastovom vrecku. Tieto položky rozhodne nepatria do bioodpadu,“ vysvetľuje Martina Gaislová.

Do bioodpadu nepatrí ani použitý kuchynský olej. Samosprávy môžu zabezpečiť jeho odvoz alebo ho obyvatelia môžu odovzdať na zberných miestach. Ak by sa do bioodpadu dostali zakázané potraviny alebo plasty, takýto odpad sa nakoniec vyvezie opäť len na skládku.

Čo nepatrí do kuchynského odpadu

Grafika: JRK

Kde končí bioodpad a výroba kompostu

Dôležitou súčasťou správne pripraveného systému je dostatočná frekvencia vývozu vytriedeného bioodpadu, pričom minimálny počet stanovuje vyhláška. Odborníci odporúčajú, aby sa odvoz realizoval aspoň jedenkrát do týždňa. Ak je totiž v nádobách dlhšiu dobu, môže hniť, spôsobiť nepríjemný zápach a mohol by byť potenciálnym zdrojom šírenia rôznych ochorení.

Kruh bioodpadu

Grafika: JRK

Zozbieraný bioodpad sa spracuje v špecializovaných zariadeniach, v ktorých sa premení na prírodný kompost alebo sa z neho v bioplynovej stanici vyrobí zelená energia. Ak má kompost dobrú kvalitu, môžu ho poľnohospodári využiť na hnojenie pôdy, keďže v nej zvyšuje schopnosť zadržovať vlahu a zabraňuje erózii.

Navyše, plodiny pestované na pôde obohatenej kompostom majú vyššiu kvalitu. Výrobou kompostu prispievame aj k boju proti klimatickým zmenám, keďže skládkovaním bioodpadu vznikajú skleníkové plyny.

Zdroj: menejodpadu.sk

Nájdi svoj harmonogram zberu

Poskytujeme profesionálne pre

Dlhoročné skúsenosti a prax

19

miest a obcí

36

rokov praxe

40 000

obyvateľov

10 TIPOV, AKO NEPLYTVAŤ POTRAVINAMI

10 TIPOV, AKO NEPLYTVAŤ POTRAVINAMI

27. septembra 2021

Prečítajte si viac

Referencie od našich zákazníkov

‚‚So službami sme boli nadmieru spokojní, Rýchle jednanie a profesionálne služby Technické služby Senica a.s. budeme využívať naďalej…‘‘

Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK na dnešný Svetový deň recyklácie pripomína základné pravidlá triedenia odpadu.

Marek Brinzík

Kým v niektorých oblastiach nakladania s odpadmi sa Slovensku darí a napríklad v recyklácii plastových obalov je krajina vysoko nad priemerom EÚ, triedenie odpadu má stále veľké rezervy. Dlhodobou výzvou sú aj nelegálne skládky odpadov.

Pre Odpady-portal.sk to uviedol Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorého sme pri príležitosti dnešného Svetového dňa oslovili, aby zhrnul súčasný stav triedenia a recyklácie odpadov na Slovensku a pripomenul pravidlá, ktorými sa treba pri triedení odpadu riadiť. 

„Základné pravidlo nad všetkými pravidlami je nevyhadzovať recyklovateľné odpady do zmesového kontajnera,“ vysvetlil M. Brinzík. „Dôležitým pravidlom tiež je stláčať všetko, čo sa stlačiť dá, napríklad PET fľaše, škatule či kartónové obaly.“

Správnym stláčaním je podľa skúseností z analýz OZV NATUR-PACK možné ušetriť až do 80 % objemu v prípade modrých kontajnerov a do 40 % v prípade žltých kontajnerov.

„To vo výsledku umožní, že kontajner sa nepreplní a nespôsobí sériu nadväzujúcich problémov, ako napríklad to, že ak niekto chce triediť odpad, ale nenájde preň miesto v správnom kontajnery, vhodí ho do kontajnera na zmesový komunálny odpad,“ doplnil M. Brinzík.

Prečítajte si tiež

Končí vytriedený odpad na skládkach? Ministerstvo si protirečí, inšpekcia ukázala čísla

Zabúdať však netreba ani na samotné kontajnery. Tie treba po vhodení odpadu vždy zatvárať, aby sa vytriedené odpady neznečistili. Obzvlášť dôležité je to v prípade modrých kontajnerov, keďže papierový odpad je citlivý na poškodenie vodou.

„Dôležité tiež je, aby v kontajneroch končilo to, čo do nich naozaj patrí,“ zdôraznil M. Brinzík s tým, že v prípade žltých kontajnerov pravidlá nie sú v rámci celého Slovenska jednotné a vždy sa treba oboznámiť so systémom triedenia v konkrétnom meste či obci.

V mnohých sídlach patria do žltých kontajnerov okrem plastov napríklad aj nápojové kartóny či kovové obaly.

Prečo je dôležité triediť odpad?

Kľúčovým faktorom pre triedenie odpadu podľa M. Brinzíka je, aby ľudia vnímali jeho význam a mali dostatok informácií o tom, ako prebieha následná recyklácia odpadu.

V OZV NATUR-PACK sa preto už dávnejšie rozhodli navštevovať recyklátorov odpadu a formou YouTube reportáži približovať, ako vyzerá recyklácia rôznych druhov odpadov v praxi. V spolupráci s iniciatívou Miesta preč chce NATUR-PACK túto snahu v roku 2021 ešte zintenzívniť.

„Cieľom je zdokumentovať prevádzky, subjekty a organizácie, ktoré nakladajú s odpadom, prípadne sú príkladmi predchádzania/minimalizácie vzniku odpadov. Úlohou je priniesť tieto informácie pútavo verejnosti, formou videí a textov. Vytvoriť mapu MIEST PREČ,“ priblížila Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, o.z. (INCIEN), ktorý zakladateľom tejto iniciatívy. 

„Mapa miest je tvorená prevádzkami po celom Slovensku, ukáže Vám príbehy a informácie o ceste odpadu. Chceme ukázať, že má zmysel riešiť problémy s odpadmi,“ doplnila P. Csefalvayová.